MAIN MENU

ABOUT US

Niektoré aspekty európskej smernice EP a Rady 2009/73/ES vo svetle slovenskej energetickej legislatívy

Поделиться в соц.сетях

Niektoré aspekty európskej smernice EP a Rady 2009/73/ES vo svetle slovenskej energetickej legislatívy

Some Aspects of EP and Council Guideline 2009/73/ES Viewed By the Slovak Energy Legislation

JUDr. Igor Zbojan, PhD., Ministerstvo hospodárstva SR

Implementáciou v legislatíve doposiaľ platných smerníc pre trh s elektrinou a trh s plynom,, smernice č. 2003/54/ES o spoločných pravidlách vnútorného trhu s elektrinou, a smernice č. 2003/55/ES o spoločných pravidlách vnútorného trhu s plynom, sa slovenská energetika stala konkurenčne schopnou na trhu Európskych spoločenstiev. Pôvodný energetický zákon zabezpečil harmonizáciu legislatívy s legislatívou Európskej únie a zaviedol inštitúty, ktoré sú potrebné na to, aby optimálne fungoval spoločný trh.

Predtým pôsobiaci legislatívny rámec upravovaný zákonom č. 70/1998 Z.z. z hľadiska genézy reflektoval vo vymedzenej miere na Smernice č. 96/92/ES a 98/30/ES. Tieto smernice mali nesporne veľký podiel na vytvorení vnútorného trhu, ale tiež aj na postupnej liberalizácii trhu s energetickými komoditami. Energetická legislatíva druhého liberalizačného balíčka vytvorila komplex nových, už modifikovaných spoločných pravidiel pre vnútorný trh s elektrinou a plynom. Reagovala na možnosti zlepšenia fungovania vnútorného trhu a eliminovala nedostatky, na ktoré už poukazovali skúsenosti z aplikácie smerníc 96/92/ES a 98/30/ES. Vychádzala z takej implementácie noriem európskej legislatívy, ktoré už v značnej miere efektívne optimalizovali fungovanie trhu s elektrinou a plynom.

CIELE ZAMERANÉ
NA LIBERALIZÁCIU TRHU

Hlavným cieľom implementovaných smerníc č. 2003/54/ES a 2003/55/ES bola liberalizácia energetického trhu, vo forme urýchlenia liberalizácie a dokončenia tvorby vnútorného trhu s energiou, pričom bolo potrebné vytvoriť v zásade nový model trhu s energiou. Tento model trhu s elektrinou a plynom súvisel s novou zálkladnou úpravou jednotlivých práv a povinností účastníkov trhu a s postavením odberateľa na vnútornom trhu.

Zo smerníc 2003/54/ES a 2003/55/ES vyplynuli nové kritériá a princípy, ktorými sa ustanovila nová pôsobnosť štátnej správy v oblasti energetiky osobitne vo vzťahu k Európskej komisii, ako aj pôsobnosť a kompetencie regulačného orgánu. Úpravou podmienok podnikania v energetike sa zabezpečilo v potrebnej miere aj jednotné postavenie subjektov, ktoré podnikajú na vnútornom trhu s energiou.
Definovanie predmetu trhu a účastníkov trhu s plynom zostáva legislatívne upravené na základe implementácie smerníc 2003/54/ES a 2003/55/ES aj v novoprijatej energetickej legislatíve. Predmetom trhu s plynom je dodávka plynu, pripojenie do prepravnej a distribučnej siete, prístup do prepravnej siete a preprava plynu a prístup do distribučnej siete a distribúcia plynu na vymedzenom území, prístup do zásobníka a uskladňovanie plynu, poskytovanie podporných služieb v plynárenstve, pripojenie a prístup nových výrobcov plynu do siete.

Nová energetická legislatíva vychádza najmä z transpozície aktuálnych smerníc pre trh s elektrinou a plynom, Smernice 2009/72/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a Smernice 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom. Citované smernice EÚ, ktorých transpozícia predstavuje v zásade podstatu úpravy novej legislatívy, sú zamerané osobitne na opatrenia, zabezpečujúce postupnú a úplnú liberalizáciu trhu.

Stanovujú ciele vnútorného trhu, so snahou získať výhody vyplývajúce z vyššej efektívnosti, konkurenčných cien a vyšších štandardov služieb. Zameriavajú sa na definovanie dobre fungujúceho trhu a označujú deklaratórne princípy dokonalejšieho fungovania trhu v rámci Európskeho spoločenstva.

Smernice akcentujú trh úplne otvorený, ktorý umozňuje vsetkým spotrebitel'om slobodný výber dodávatel'ov a všetkým dodávatel'om slobodu zásobovať odberatel'ov. Limitujúcim pohľadom sa javí, pro futuro, trh úplne prepojený a fungujúci na rovnakých štandardoch.

Jedným z hlavných cieľov novej energetickej legislatívy je vytvorenie skutočného vnútorného trhu so zemným plynom prostredníctvom prepojenej siete v celom Spoločenstve.

Členské štáty EÚ na základe legislatívnych úvah a inštitucionálnej organizácie zabezpečujú, aby plynárenské podniky fungovali v súlade so zásadami smernice 2009/73/ES s cieľom dosiahnuť konkurencieschopný, bezpečný a vzhľadom na životné prostredie udržateľný trh so zemným plynom.

Cieľom vnútorného trhu so zemným plynom, ktorý sa postupne zavádza v celom Spoločenstve od roku 1999, je v danej situácii vývoja ponúknuť všetkým spotrebiteľom v Európskej únii, či ide o občanov alebo podniky, skutočný výber, nové obchodné príležitosti a zvýšenie objemu cezhraničného obchodu služieb.

Oznámenie Európskej komisie z 10. januára 2007 s názvom "Vyhliadky vnútorného trhu so zemným plynom a elektrickou energiou" ukázali, ze v rámci druhého enegetického balíčka platné pravidlá neposkytujú potrebný rámec na dosiahnutie predpokladaného zámeru, ktorým je dobre fungujúci vnútorný trh. Európska komisia následne prijala nové opatrenia, s cieľom dosiahnutia optimalizácie vnútorného trhu. Implementácia druhého liberalizačného balíčku neodstránila pretrvávajúce problémy ako vysoká koncentrácia trhuvysoký stupeň vertikálnej integrácie, nedostatočná integrácia národných trhov a relatívne nízka a nedostatočná transparentnosť.

Tretí balíček liberalizačných opatrení vychádza zo stanovených spoločných cieľov, ktorými sú osobitne :

- dobudovanie liberalizovaného a úplne otvoreného vnútorného trhu s energiou,
- zlepšenie ochrany spotrebiteľa a zabezpečenie finančnej dostupnosti energie,
- zlepšenie vzájomnej informovanosti členských štátov a koordinácia spoločných aktivít,
- vytvorenie nového mechanizmu cezhraničnej a regionálnej spolupráce,
- monitorovanie medzinárodného trhu so zemným plynom. xxx

Implementáciou smerníce 2009/73/ES sa doupravujú už nastavené vzťahy medzi účastníkmi trhu s energiou na základe predchádzajúcej európskej energetickej legislatívy. Smernica do novej legislatívnej úpravy prináša do existujúcich pomerov nové práva a povinnosti, ktoré priamo súvisia s jej implementáciou.

Tieto sa premietajú v novom zákone o energetike, schválenom Národnou radou Slovenskej republiky dňa 31.7.2012.

Odhliadnuc od definitívne nedoriešných otázok unbundlingu jedná sa o množstvo iných rovnako aktuálnych legislatívnych momentov. Napríklad v súvislosti s úpravou definícií (len parciálnou a spresňujúcou) je osobitne zaujímavá definícia dodávateľského podniku, dodávky plynu, resp. zraniteľného odberateľa plynu v domácnosti.

Na základe kombinovaných článkov 3 ods. 7 a 8 plynárenskej smernice musia v novej legislatíve členské štáty zabezpečiť, aby všetci odberatelia, ktorí sú pripojení do plynárenskej siete, mali právo na dodávky plynu bez ohľadu na to, v akom členskom štáte je dodávateľ zaregistrovaný, pokiaľ dodávateľ dodržiava platné obchodné pravidlá a pravidlá vyvažovania a je to v súlade s požiadavkami na bezpečnosť dodávok.

Členské štáty v tejto súvislosti musia prijať všetky opatrenia na zabezpečenie, aby platné administratívne a legislatívne postupy nepredstavovali prekážku pre dodávateľské podniky, ktoré sú už zaregistrované v inom členskom štáte.

Z uvedeného dôvodu je v novej slovenskej legislatíve dodávka plynu ponímaná ako dodávka fyzickou osobou alebo právnickou osobou s trvalým pobytom alebo sídlom v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ktorá má oprávnenie dodávať plyn podľa práva štátu jej trvalého pobytu alebo sídla alebo iného štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore. Povolenie vydávané úradom pre reguláciu sieťových odvetví v oblasti dodávky plynu garantuje podnikanie v oblasti dodávky tým subjektom, ktoré majú oprávnenie dodávať podľa práva štátu svojho trvalého pobytu alebo sídla a tiež aj akéhokoľvek iného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore. Dohoda o Európskom hospodárskom priestore sa vzťahuje na štáty Európskej únie a štáty Európskeho združenia voľného obchodu Nórsko, Island a Lichtenštajnsko.

ROZŠÍRENÉ PRÁVA
ODBERATEĽOV PLYNU

Dôraz sa kladie aj na odberateľov v domácnosti, ktoré majú zaručené právo na univerzálnu službu, teda právo na dodávku plynu v stanovenej kvalite, za porovnateľné, transparentné a nediskriminačné ceny a toto právo súvisí s následnou úpravou zmluvných vzťahov. Zmluva o združenej dodávke obligatórne obsahuje taxatívne vymedzené náležitosti, ktoré zodpovedajú kritériám Prílohy I Smernice 2009/73/ES. Upravuje sa právo odberateľa elektriny a plynu v domácnosti odstúpiť od zmluvy počas tzv. lehoty na rozmyslenie v dĺžke 14 pracovných dní odo dňa uzavretia zmluvy a rieši sa proces zmeny dodávateľa, vo vzťahu k ostatným účastníkom trhu.

Zaujmavým momentom je nová zákonná úprava vyžadovaná smernicou, podľa ktorej, pokiaľ je odberateľ plynu z iného členského štátu Európskej únie, a je zároveň oprávneným odberateľom plynu na území členského štátu Európskej únie, prevádzkovateľ siete na vymedzenom území je povinný uzatvoriť s týmto oprávneným odberateľom plynu zmluvu o prístupe do prepravnej siete a preprave plynu, resp.. o prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu.

Ak prevádzkovateľ siete na vymedzenom území odmietne, má právo takýto oprávnený odberateľ plynu požiadať Európsku komisiu o vydanie rozhodnutia o prístupe do siete na vymedzenom území a prevádzkovateľ siete je rozhodnutie Európskej komisie povinný rešpektovať.

Nová slovenská legislatíva presnejšie vymedzuje úlohy plynárenského dispečingu s ohľadom na vzájomné prepojenia nadväzujúcich distribučných sietí a zabezpečenie bezpečnej a spoľahlivej prevádzky plynárenskej sústavy SR.

PRÁVA A POVINNOSTI
PREVÁDZKOVATEĽA PREPRAVNEJ SITE

Upravujú sa aj práva a povinnosti prevádzkovateľa prepravnej siete. V porovnaní s doterajšou úpravou sa jedná napríklad o oprávnenie nakupovať, uskladňovať a predávať plyn na základe transparentných, nediskriminačných a trhových postupov, v súlade s čl. 13 ods. 5 smernice. Ide o rozšírenie okruhu činností prevádzkovateľa prepravnej siete, pri ktorých plnení má prevádzkovateľ prepravnej siete oprávnenie nakupovať, uskladňovať a predávať plyn. Okrem toho pribudla tiež nová povinnosť prevádzkovateľa prepravnej siete budovať cezhraničné prepojenia, ktorá súvisí s požiadavkami na vybudovanie jednotného a likvidného trhu s plynom v nadväznosti na čl. 13 ods. 2 smernice. V súvislosti s transpozíciou čl. 13 ods. 1 písm. a) smernice 2009/73/ES sa vymedzuje účel prevádzkovania prepravnej siete, ktorým je vytvorenie otvoreného trhu s plynom.

Nová slovenská legislatíva v rámci transpozície čl. 3 ods. 6 Smernice 2009/73/ES definuje právo odberateľa na údaje o spotrebe, ktoré musia byť poskytované nediskriminačným spôsobom, pokiaľ ide o náklady, úsilie alebo čas. Podľa Prílohy I bodu 1 písm. h) Smernice 2009/73/ES určuje formát údajov a postup pre dodávateľov a spotrebiteľov na získanie prístupu k údajom členský štát, čo sa odrazilo v novej zákonnej úprave. Podľa Prílohy I bodu 1 písm. h) smernice 2009/73/ES určuje formát údajov a postup pre dodávateľov a spotrebiteľov na získanie prístupu k údajom členský štát.

V súvislosti s čl. 3 ods. 12 Smernice sa zavádza povinnosť prevádzkovateľa informovať odberateľov o zverejnení materiálov, vypracovaných komisiou pre spotrebiteľov energie a uverejnených ministerstvom. Podľa čl. 13 ods. 1 písm. a) Smernice 2009/73/ES sa európskou energetickou legislatívou vymedzuje účel prevádzkovania prepravnej siete, ktorým je vytvorenie otvoreného trhu s plynom. Zdôrazňuje a upresňuje sa súčasne otázka pripojenia odberných plynových zariadení do prepravnej siete v záujme zabezpečenia efektívneho využitia existujúcich distribučných kapacít v nadväznosti na účel čl. 4 ods. 4 smernice. xxxxxxxxxxxxxxxxxx

V nadväznosti na požiadavky Smernice 2009/73/ES sa v slovenskej legislatíve upravuje postup prípravy a monitorovania desaťročného plánu rozvoja siete spolu s právomocami úradu nariadiť zmeny desaťročného plánu rozvoja siete a zabezpečiť realizáciu plánovaných investícií.

ROZŠÍRENIE POVINNOSTÍ
PREVÁDZKOVATEĽA DISTRIBUČNEJ SIETE

Nová slovenská legislatíva rozširuje povinnosti prevádzkovateľa distribučnej siete v súlade s požiadavkami Smernice 2009/73/ES, ktoré sa týkajú prístupu do siete, poskytovania informácií odberateľom; postupu pri evidencii zraniteľných zákazníkov. V súlade s článkom 3 ods. 3 smernice sa novou legislatívou vymedzujú zároveň osobitné povinnosti prevádzkovateľa distribučnej siete vo vzťahu k zraniteľným odberateľom.
V porovnaní s doterajšou úpravou sa v nadväznosti na čl. 26 ods. 2 písm. Smernice 2009/73/ES sa novou legislatívou stanovuje povinnosť prevádzkovateľa distribučnej siete disponovať zdrojmi vrátane ľudských, technických, materiálnych a finančných, ktoré sú potrebné na účely prevádzkovania, údržby a rozvoja distribučnej siete. Po zmene dodávateľa plynu je prevádzkovateľ distreibučnej siete povinný poskytnúť bezplatne do 10 dní od doručenia písomnej žiadosti namerané údaje o spottrrebe novému dodávateľovi plynu.

Inteligentné meracie systémy

Zavádza sa nová povinnosť prevádzkovateľa inštalovať inteligentné meracie systémy podľa znenia prílohy I bod 2 smernice. Členské štáty sú povinné za stanovených podmienok zabezpečiť zavedenie inteligentných meracích systémov. Opatrenia v prílohe č. I sú všeobecnou iniciatívou, ktorá predpokladá konkrétnu legislatívnu úpravu v rámci členských štátov EÚ a následnú povinnosľ zrealizovať zavedenie inteligentných meracích systémov.

Zavedenie inteligentných meracích systémov má byť predmetom ekonomického hodnotenia všetkých dlhodobých nákladov, všetkých prínosov pre trh ako tiež krátkodobých a dlhodobých prínosov pre jednotlivých spotrebiteľov. Komplexné posúdenie požadované EÚ má za úlohu vyriešiť ktorá forma inteligentného merania je ekonomicky výhodná a nákladovo efektívna a aký časový harmonogram ich rozmiestnenia je reálny.

V rámci spolupráce členských štátov EÚ sa budú postupne upresňovať požadované technické parametre inteligentných meracích systémov. Členské štáty vo svojej národnej legislatíve si určia spôsob prístupu k meraným údajom zo strany jednotlivých účastníkov trhu. Pre regulačné úrady bude aktuálne určiť osobitné tarify za meranie v sústave, zohľadňujúce náklady na obstaranie, inštaláciu a prevádzku inteligentných meracích systémov, ako aj podrobnosti o osobitných tarifách a o kritériách na ich uplatnenie. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví bude samozrejme zohľadňovať náklady na obstaranie, inštaláciu a prevádzku inteligentných meracích systémov pre jednotlivé kategórie koncových odberateľov v konkrétnom cenovom konaní.

POVINNOSTI
PREVÁDZKOVATEĽA ZÁSOBNÍKA

Na základe čl. 13 ods. 1 písm. a) Smernice 2009/73/ES sa stanovuje povinnosť prevádzkovať zásobník v záujme vytvorenia otvoreného trhu s plynom a zabezpečiť primerané zdroje na plnenie povinností prevádzkovateľa zásobníka.xxxx Prevádzkovateľ zásobníka musí zverejňovať na svojom webovom sídle vzor žiadosti o prístup do zásobníka pre účastníka trhu s plynom a informácie o voľnej uskladňovacej kapacite zásobníka, ročnom pláne odstávok a pláne údržby zásobníkov.

Prevádzkovateľ zásobníka, prevádzkovateľ prepravnej siete a prevádzkovateľ distribučnej siete je povinný umožniť užívateľom siete vyjadriť sa k návrhu obchodných podmienok na prístup a využívanie ťažobnej siete, zásobníka alebo akumulácie plynu v sieti a k návrhu zmien týchto podmienok, pričom obchodné podmienky majú byť formulované jasne a zrozumiteľne.

POSILNENIE ÚLOHY
REGULAČNÉHO ORGÁNU

Transpozícia novej smernice podmieňuje legislatívnu upravu pôsobnosti štátnej správy v členských štátov EÚ, osobitne Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Predchádzajúca európska energetická legislatíva upravila nové kritériá a princípy pre pôsobnosť štátnej správy v oblasti energetiky a stanovila exaktné kompetencie regulačných orgánov.

Členské štáty podľa druhého liberalizačného balíčka boli zaviazané poveriť jeden alebo viacero príslušných orgánov funkciou regulačných úradov. Ich prostredníctvom bolo riešené zabezpečenie nediskriminačnej hospodárskej súťaže a účinného fungovania trhu. Regulačné oergány prevzali plné právomoci na vykonávanie jednotlivých oblastí regulácie.

V súčasnosti sa úlohy aj pôsobnosť regulačných orgánov významne posilňujú. Všeobecné ciele regulačného orgánu, povinnosti a právomoci regulačného orgánu, regulačný režim a rozsiahlym spôsobom formované monitorovacie úlohy vytvárajú ucelený a prehľadný systém, ktorý sa odráža v novom usporiadaní legislatívnych úprav štátov Európskej únie.

Tretí liberalizačno-energetický balíček prispieva svojimi opatreniami prijatýnmi v novej legislatíve k väčiemu rozvoju energetického trhu Európskeho spoločenstva, k zlepšeniu systému jeho organizácie, k väčšej prepojenosti a otvorenosti energetického trhu a posilneniu jeho liberalizácie. Z týchto zásadných aspektov a v kombinácii s rozsiahlymi monitorovacími a kontrolnými oprávneniami sa v novej legislatíve upravujú aj povinnosti regulačných orgánov.
Predchádzajúce informácie vzťahujúce sa na novú legislatívu nevyčerpávajú všetky závažné momenty novej zákonnej úpravy, ktorá je rozsiahlou taktiež z hľadiska poznatkov z aplikačnej praxe do dikcie nového zákona. Nová legislatíva publikovaná práve v tomto čase v Zbierke zákonov Slovenskej republiky si zasluhuje osobitnú pozornosť aj z tohto pohľadu.

V naznačených súvislostiach bolo potrebné sa venovať niektorým osobitostiam európskej energetickej legislatívy z hľadiska jej genézy, postupného vývoja a tak je možné lepšie posúdiť jej transpozíciu do novej legislatívy v súčasnosti.

*JUDr. Igor Zbojan, PhD.,
Ministersstvo hospodársva SR
Адрес электронной почты защищен от спам-ботов. Для просмотра адреса в вашем браузере должен быть включен Javascript.
Slovgas - ročník 2012 - číslo 4

Some Aspects of EP and Council Guideline 2009/73/ES Viewed By the Slovak Energy Legislation
The third liberalization energy package comes up with many actual legislation moments. Among them the new guidelines extend rights to gas consumers, establish new rights and obligations to transmission network operators, extend obligations to distribution network operators and establish further obligations to natural gas storage facility operators.